Momentálne sa nachádza v Nemeckom Banskom Múzeu v Bochume (Deutsche Bergbaumuseum Bochum), pod inventarizačným číslom 030003493001. Dostala sa tam v roku 1993 kúpou od rakúskeho starožitníka -obchodníka s umením v roku 1996 . Ako sa mohla dostať do Rakúska, skúsim vysvetliť v závere tohto príspevku.
O čo sa jedná? V nasledovnom budem rozprávať o tom, čo si ja osobne dlhé roky v pomyselnom registri v mojej hlave katalogizujem ako „ Gerambovský krígeľ“
V roku 2003 Centrálne nemecké Banské Múzeum v Bochumi usporiadalo výstavu „Bergwerke auf Glas“ teda „Bane na/v skle“ Tematicky sa táto výstava zaoberala sklom a výrobkami zo skla , na ktorom sú stvárnené banícke výjavy alebo symboly.
Výstavu navrhol a usporiadal autorský kolektív múzea pod vedením Dr. Rainera
Slottu.
Centrálne banské múzeum Bochum má v depozitoch stovky sklených
predmetov s baníckymi motívmi. Výstava zahŕňala najmä poháre a fľaše, ale
dotkla sa aj kostolných okenných sklených vitráží, fľašiek trpezlivosti a iných
výrobkov zo skla, kde sú vyobrazení baníci, bane a banícke atribúty. Medzi vystavenými
exponátmi boli domáce ale aj zahraničné kúsky.
Následne po skončení
v domácom múzeu výstava putovala v patrične zmenšenej forme po
vybraných banských múzeách Európy.
Pochopiteľne, zastavila sa na pár mesiacov
aj v SBM v Banskej Štiavnici.
Nemal som to šťastie osobne si ju
prezrieť, ale dostal som sa po jej skončení k letáku tejto výstavy v SBM.
Zaujalo ma niekoľko artefaktov, a tak som nelenil, napísal som Dr. Slottovi do
Nemecka s prosbou o zaslanie originálneho katalógu výstavy. Našťastie mi
vzápätí vyhovel, za čo mu ešte raz aj touto cestou po takmer 15 rokoch ďakujem.
Poďme teda na ten krígeľ.
Vo výstave Bergwerke auf Glas mal náš exponát poradové číslo 97.
Jedná sa o pivný pohár s víčkom – to, čo sa u nás väčšinou označuje ako krígeľ s víkom. V Nemecku sa takýto typ pohára nazýva Humpen alebo Bierkrug – teda „pivný džbán“
V Čechách a na Morave zase nájdeme pre tento typ pohára názov
„Holba“.
Medzinárodne – v angličtine -sa tento typ pohára označuje ako pivný pohár (Beer glass) typu “Stein“.
Medzinárodne – v angličtine -sa tento typ pohára označuje ako pivný pohár (Beer glass) typu “Stein“.
Zaujímavá paralela, preto že stein znamená v nemčine „kameň“ a „stein“ nie je anglické slovo! Ak sa zúčastňujete
veľkých baníckych „šachtágov“ s ceremóniou „vysvätenia dupláku“ pre daný
banícky rok – banícky rok je od septembra do septembra ďalšieho roka- tak si
všimnite že sa vysvätený duplák v ceremoniálnych rečiach označuje ako
„Drahokam“ No a poriadny drahokam by mal byť brúsený!
Krígeľ z Hodruše - Hámrov o ktorom je toto pojednanie. Foto z katalógu výstavy Bergwerke auf Glas |
Na prvý pohľad na obrázku
vidíte, že sa jedná o krígeľ z brúseného skla – krištáľu, že má kovové
odklápacie víko, ktoré bývalo v starších dobách bežné a bývalo na väčšine
pivných krígľov – slúžilo na to, aby pivo pomalšie zvetrávalo pri striedmom
chlipkaní, a hlavne preto, aby do piva medzi jednotlivými dúškami nemohli
napadať plevy zo slamy na podkroví v bežnej vidieckej krčme, či muchy alebo iný hmyz.
Podobné pekné krištáľové
brúsené krígle sa dajú pomerne bežne kúpiť aj dnes, napríklad takéto cez
internet.
![]() |
obrázky krištáľových krígľov sú z www.shop.joska.com |
Náš „Gerambovský“ krígeľ
sa však predsa len od tisícov dnešných aj historických variácii krígľov
s víčkom odlišuje od davu krištáľových pivných pohárov.
Iný je hlavne spracovaním a použitými materiálmi.
Jedná sa totiž o „zákazkový“ krígeľ , možno jeden z viacerých,
vyrobených na špeciálnu objednávku.
Obyčajné pivné krígle , či už s víčkom alebo bez neho bývali po stáročia vyrábané z obyčajnej pálenej hliny, väčšinou aspoň zvnútra glazovanej.
Len vyššie postavení ľudia –
povedzme mešťania alebo vyšší banskí technici si mohli dovoliť kúpiť si pivný krígel z luxusnejšieho materiálu –
napríklad glazovanej a maľovanej kameniny napodobňujúcej extra luxusný
porcelán, ktorý sa do 18 storočia vozil len z Číny.
Mimochodom , kamenina sa u
nás po stáročia označovala ako „steinwaren“ takže medzinárodné meno typu týchto
pohárov možno pochádza nie od slova „stein“ ale od nemeckej varianty názvu
„kameniny“. Tu však tak trochu varím z vody (podobne ako pivo sa varí
z vody a obilia) , tieto veci radšej nechám na rozlúštenie znalcom histórie keramiky.
Podľa údajov Dr. Rainera Slottu
má tento „Schopferstollen“ krígeľ priemer pri dne 8,7 cm , výšku aj
s víkom 23
centimetrov .
Rozmermi sklenej časti teda zodpovedá
pomerne verne krígĺom (bez víčka) ktoré dostávali návštevníci 5. Stretnutia
Banských miest a obcí Slovenska v Banskej Štiavnici v roku 2012.
To inak znamená, že sa aj v prípade
krištáľového krígľa do neho zmestí pol litra piva.
Neide teda o tzv. „duplák“
na jeden liter piva ktorý sa u nás na šachtágoch „svätí“. Pol litra piva
zodpovedá približne jednej uhorskej a bavorskej holbe.
Pritom je zaujímavé, že
rakúska holba je zhruba 0,3
litra a luxemburská holba je 0,4 litra . Vidno, že
niektoré krajové tradície sa držia dodnes – tretinkové pivá z Nemecka alebo
Rakúska sú našim, českým a bavorským pivárom tak trochu na smiech, preto že ich holba nieje tak veľká ako tá naša.
Sklená časť krígľa o
ktorom je toto pojednanie,je vyrobená z krištáľového – olovnatého skla.
Až
na ucho je krígeľ ozdobený hlbokou rezbou vo forme vavrínových listov – to sú
tie elipsovité časti, ozdobené ďalšími zárezmi , mimo vavrínových listov
rovnobežnými navzájom kolmými líniami.
Vo vnútri vavrínových listov sú
komplikovanejšia rezby s ďalšou dvojicou navzájom kolmých rovnobežných
rezov, ktoré zvýrazňujú motív vavrínových listov.
Krígeľ má výraznejší
rozšírený „podstavec“, dozdobený mušľovitým rezom. Rezaný motív výzdoby je vyleštený.
Takéto luxusné krígle vo svojej dobe vyrábala pre zákazníkov jedna z vtedy svetoznámych sklární v českých Krkonošiach – Skláreň grófa Harracha nazývaná Nový Svet (Neuwelt) v Harrachsdorfe – dnešnom Harrachove.
Podivuhodnou zhodou
okolností sa táto skláreň zachovala v prevádzke do dnešných čias
v činnosti.
Keďže skláreň Nový Svět je dnes za prevádzky výroby skla sprístupnená
verejnosti možeme nazrieť do haly so sklárskymi pecami, aj do brusiarne kde bol
tento krígeľ - teda jeho sklená časť
vyrobená.
Pohľad do hlavnej haly sklárne Harrachov s taviacimi sklárskymi pecami. Pracuje dodnes. Foto K.Ivan |
Brusiareň sklárne na
fotke je v presne takom usporiadaní, ako bola v čase, keď v nej
brúsili tento krígeľ. Brusy sú dodnes hnané remenicovými prevodmi od vodnej
turbíny. Je to zrejme jediná povodná brusiareň starej sklárne na svete, ktorá
sa takto zachovala v prakticky nezmenenom stave. Je evidovaná ako národná
kultúrno-technická pamiatka ČR.
Spomenul som, že tento
krígeľ je zrejme zákazková výroba na špeciálnu objednávku, nie je to sériový
výrobok.
Z čoho tak usudzujem a Dr. Slotta naznačuje?
Krígeľ - jeho sklená časť má jednu špecialitku – v sklenom dne krígľa je totiž vzduchová bublina a v tej bubline je uzatvorený strieborný 20 grajciar cisára Ferdinanda I ( ktorý vládol Rakúsko-Uhorsku v rokoch 1835 – 1848).
Dvadsaťgrajciar má značku B, je
teda vyrazený v Kremnickej mincovni, minca má letopočet razenia 1840.
![]() |
Foto averzu strieborného dvadsaťgrajciaru aký je aj v krígli. Foto z www.zlatakoruna.cz |
![]() |
A jej averz. Foto z www.zlatakoruna.cz |
Minca v bubline dna
pohára nie je bežná vec.
Bublina v dne krígľa bola vyfúknutá zámerne a minca do
nej bola úmyselne vložená – zatavená do žeravej skloviny ako posolstvo doby.
Niečo ako hmyz zaliaty v jantáre. Časová schránka. Odkaz
Možno ste si asi povedali – no, tak už podľa mince vieme, že krígeľ bol vyrobený po roku 1840, možno okolo roku 1850. Lenže veci nebývajú vždy také ako vyzerajú na prvý pohľad, a prvý nápad nebýva vždy ten najsprávnejší či najmúdrejší.
Teraz sa pozrieme na
víčko či „deklík“ tohto zaujímavého krígľa.
Najbežnejším materiálom deklíkov
lacných hlinených krígľov v dedinských krčmách bolo obyčajné drevo.
Takzvaní „lepší ľudia“ si mohli dovoliť krígeľ s víčkom vyrobeným u cínara
– samozrejme z cínu. Cínový riad – taniere, misy, príbory boli vyrábané
ako lacnejšia náhrada drahšieho striebra, ktoré si mohli dovoliť len naozaj
bohatí ľudia.
Cín nie je taký jedovatý
ako podobné olovo, ľahko sa taví, dobre sa odlieva a zruční cínari
z tohto materiálu odlievali malé umelecké diela.
Cín má však jednu
nepríjemnú vlastnosť – ak cínový riad vystavíte silnému mrazu, dostane cínový
mor. Zmení sa jeho kryštálová sústava a rozpadne sa nezadržiteľne na čierny prach beta-cínu, aj keď ho dáte v snahe o záchranu do
tepla, proces zmeny kryštálovej sústavy pokračuje .
Na dnešných upomienkových krígloch aj preto väčšinou už cínové deklíky nenájdete. Dnešné darčekové krígle mávajú víčka z cínu podobného zinku, ktorý je trvácnejší a lacnejší.
Vráťme sa ku „našemu“ krígľu.
Ten o ktorom píšem v tomto pojednaní ,nemá víčko zo zinku,
ani z cínu. „Gerambovský krígeľ má totiž víčko zo striebra.
Ako som už napísal
v iných blogoch o Gerambovskej Banskej Únii, bola po takmer tri
storočia najbohatším a najmocnejším súkromným ťažiarstvom v Uhorsku ale asi aj
Európe.
GBÚ zbohatla na ťažbe zlata a striebra najmä v Hodruši a Vyhniach,
a tiež v Štiavnici a iných banských revíroch Horného Uhorska , venovala sa
tiež ťažbe a spracovaniu olova v okolí Michal šachty.
Hlavný prameň
strieborného bohatstva GBÚ bol v bani Schőpfer na západnom okraji Banskej
Hodruše, kde skutočne zbohatli vďaka enormne bohatej žile Stvoriteľ (nemecky
Stvoriteľ= Schopfer), ktorej strieborno- zlaté poklady boli na miestne pomery
objavené pomerne neskoro – až koncom 17. storočia.
No a práve motív štôlne
Schőpfer je hlavnou témou ručne spracovaného strieborného víčka krištáľového
zákazkového krígľa.
Vysoko vyklenuté víčko predstavuje motív „mundlochu“ teda ústia štôlne Ján Baptista bane Schőpfer v rovnakom usporiadaní, v akom sa zachoval dodnes. Teda polkruhové ústie s výzdobou „kvádrikovej“ obmurovky, v nadpraží s nápisom Schöpferstollen, a v pyramídovo skosenej „nike“ - kaplnke so soškou Sv. Jána z Nepomuku.
Motív Dolnej štolne bane Schopfer dopĺňajú ešte tri ďalšie miniatúrne strieborné sošky.
Jednou je bradatý„permoník “ v kapucni
vytláčajúci z ústia štolne banský vozík s kúskom rudy. „Huntík“ má
horný okraj „korby“ ozdobený na spôsob kráľovskej koruny – anjouovskej ľalie.
Ďalšie kúsky kryštálov kremeňa, pyritu a galenitu sú zatepané do strieborného
vyklenutia víčka, kde ich „kopú“ dvojšpiciakmi ďalší dvaja strieborní permoníci oblečení
v kapucniach a bergkytliach na spôsob stredovekých haviarov. Prakticky
celý „deklík“ je striebrotepcom vytvarovaný do podoby povrchu skalného masívu.
Pri spoji víčka s objímkou uchytenia je podľa Dr. Slottu označený zle
čitateľným puncom „S“
Som si takmer na 100% istý, že sa jedná o starý historizujúci punc podniku Sandrik založený GBÚ v roku 1894 na spracovanie striebra z Hodrušských – najmä Schöpferských –baní.
Koncom 19 storočia mal Sandrik pod vedením umeleckého
riaditeľa Peterku k dispozícii množstvo schopných striebrotepcov,
zlatníkov a rytcov, ktorí vyrábali z Hodrušského striebra hotové umelecké
skvosty, s mnohými oceneniami zo svetových umeleckopriemyselných výstav.
Koniec koncov popredné ocenenia zbierala na rovnakých výstavách za svoje sklené
umelecké diela aj výnimočná Harrachovská skláreň.
Krígeľ zo súčasnej produkcie harrachovskej sklárne. Foto K.Ivan |
Teraz sa dostávame
k jadru našej malej umeleckej detektívky.
Položme si otázku: KOMU PATRIL umelecký
krígeľ vyrobený na objednávku v dvoch špičkových umeleckých podnikoch
svojej doby?
Dr. Slotta na rovinu v závere svojho článku k tomuto exponátu výstavy Bergwerk in Glass priznáva , že nevie, kým a pre koho bol vyrobený. Rozoznáva autorstvo sklenej časti krígľa v sklárni Nový Svět. Väčšinu jeho článku v katalógu výstavy okrem popisu krígľa zaberá najmä popis banských diel Schöpferky v Hodruši a histórie Dedičnej štôlne Cisára Františka (Hodrušskej Dedičnej) plus Dedičnej štôlne cisára Jozefa II (Voznickej dedičnej).
Jednu dôležitú stopu
vedúcu k rozlúšteniu hádanky vlastnenia ale Dr. Slotta predsa len zanechal.
Víčko pivného pohára samozrejme nie je vyrobené z masívneho kusu striebra – z vnútornej strany je hlboko zaklenuté – duté, aby bola spotreba striebra menšia a víčko bolo ľahšie. Vo vnútri vnútorného vyklenutia je vygravírovaná veľká iniciála EH.
Iniciála EH je
pozlátená, aby bola odolnejšia voči kyslým výparom piva, od ktorých by striebro
rýchlo sčernelo – zoxidovalo.
Zlátenie robí gravírované iniciály jednak
viditeľnejšími a striebro je chránené zlatom proti sčerneniu, preto že zlato
je, ako určite viete, okrem lúčavky kráľovskej odolné voči drvivej väčšine
kyselín a zásad.
Ktorá významná osobnosť z Štiavnického obvodu mala v druhej polovici 19. storočia iniciály EH, a bola dostatočne slávna a vážená na to , aby jej GBÚ formou takéhoto exkluzívnho osobného darčeka zložila hold či poďakovanie?
Popátral som
v archívoch a knižkách a dospel som k najpravdepodobnejšiemu
záveru: Na 99% bol osobou, pre ktorého
bol špeciálny krígel vyrobený, profesor Emil Herrmann.
Emil Gustáv Herrmann sa narodil v nemecky hovoriacej evanjelickej rodine bansko-hutníckeho úradníka v Dognacska-bányi ( dnešná Dognacea) v Rumunsku v župe Arad .
Emil Herrmann študoval technické vedy na univerzitách vo Viedni 1856,
v Pešti 1857, a nakoniec doštudoval v roku 1863 na Banícko-hutnícko
lesníckej akadémii v Štiavnici banícko-hutnícky odbor.
Po skončení školy ešte musel samozrejme tri roky odrobiť ako praktikant v banskej prevádzke – a preto pracoval do roku 1865 na hlavnom strojnom inšpektoráte Kráľovského banského eráru na Vindšachte – dnešných Štiavnických Baniach – Piargu.
Po skončení školy ešte musel samozrejme tri roky odrobiť ako praktikant v banskej prevádzke – a preto pracoval do roku 1865 na hlavnom strojnom inšpektoráte Kráľovského banského eráru na Vindšachte – dnešných Štiavnických Baniach – Piargu.
Potom prijal miesto asistenta na rakúskej
vetve Banskej akadémie v Leobene, (1865-1867) kde učil deskriptívnu
geometriu. O pár rokov sa vrátil na Akadémiu v Štiavnici (1867) kde ako
odborný asistent učil na katedre bansko-hutníckych strojov.
V roku 1872
bol menovaný docentom (profesorom) matematiky a mechaniky na Štiavnickej akadémii,
kde sa venoval najmä pružnosti, pevnosti a termodynamike parných a spaľovacích
strojov. (Je zaujímavé, že sa pre to musel v čase silnejúcej maďarizácie
naučiť po maďarsky – ale zvládol to, rovnako ako angličtinu).
To je on. Emil Gustáv Herrmann, profesor, vedec a banský radca |
Viedol viaceré oddelenia (katedry) Banskej Akadémie v
Štiavnici.
Od roku 1889 bol menovaný banským radcom, od roku 1894 sa stal
hlavným banským radcom, čo bola vysoká štátna funkcia , niečo ako dnešný štátny
tajomník.
Písal odborné publikácie, spočiatku
najmä v rodnej nemčine, neskôr maďarsky.
Bol tiež spoluzakladateľom
Uhorskej Bansko-Hutníckej spoločnosti, robil pevnostné výpočty šachtovných
oceľových lán a valcovacích stolíc pre železiarne. Je autorom prvých maďarských učebníc
Technickej mechaniky a Pružnosti a pevnosti, vytvoril technické slovníky
v maďarčine, je tiež autorom mnohých strojárskych odborných prác - preto ho Maďari považujú za spolutvorcu
maďarskej technickej terminológie.
Emil Herrmann bol penzionovaný v roku 1902 a po
rozpade Rakúsko-Uhorska sa v roku 1918 usadil v Budapešti. Umrel
v roku 1925, je pochovaný na cintoríne Farkasréti v Pešti.
Dobre. Teraz si možno poviete, že to všetko je slabý dôkazový materiál na tvrdenie že predmetný krištáľovo strieborný krígeľ bol vyrobený v Harrachove a v Sandriku pre Emila Herrmanna.
Je tu ale jedna doležitá indícia.
Už som spomenul, že v bubline krígľa je zatavená strieborná 20
grošová minca z roku 1840.
No a kedy že sa pán vrchný štátny radca Emil
Herrmann v dnešnom Rumunsku narodil? Trinásteho Novembra 1840!
Po niekoľko stovák rokov sa s Rakúsko-Uhorsku a v Nemecku používala tradícia, že krstný otec pri krste dal chlapcovi do plienky tzv. križmovú mincu.
Najlepšie ak bola rokom razby zhodná s rokom narodenia,
ešte lepšie ak si krstný mohol dovoliť striebornú či dokonca zlatú mincu.
Tú
mincu potom neskor rodičia odovzdali mladíkovi ako pamiatku aby ju opatroval
ako spomienku.
Tieto uhorské zvyky popísal Pavol Dobšinský nasledovne: „S pokrsteným potom zastanú predo dvermi chrámu; dávajú zde maličkému do vankúša, do plienok, do križmy, strieborné abo iné peniaze v dar. Niekde ešte i teraz častujú sa pri tom bolestníkmi, koláčmi a nápojom; čo dávnejšie práve dnu v chráme činili a do nápoja toho tamtie križmové peniaze hádzali.“
V nemeckom Sasku sa napríklad držal
podobný zvyk, akurát že novorodeniatku krstný otec venoval namiesto mince striebornú lyžicu alebo
lyžičku.
Pán profesor Herrmann
urobil pre dynamicky sa rozvíjajúcu GBÚ určite mnoho doležitých technických
výpočtov, preto že GBÚ bola v čase svojho rastu na čele technického
rozvoja v baníctve aj hutníctve. Napríklad už 18 rokov po vynájdení
axiálnej parnej turbíny Charlesom Parsonsom (1884) mali na bani Schőpfer vo
svojej elektrocentrále jednu 180 koňovú parnú turbínu Parsons napojenú na 125
kW elektrický generátor, ktorý poháňal
elektrický ťažný stroj Kachelmann na Druhej zvážnej šachte v bani
Schőpfer. GBÚ jednoducho potrebovala výpočty schopného matematika a strojára zároveň.
To, že sa okrem iného vyznal aj v čerpadlách, termodynamike,
kompresoroch a parných strojoch, bolo určite vítané.
Podľa mojej hypotézy preto zrejme dali k uhorskému Miléniu v roku 1900 pre slovutného hlavného banského radcu Herrmanna v ďalekom baníckom Harrachove vyrobiť exkluzívny krištáľový brúsený krígeľ s mincou vyrazenou v roku, v ktorom sa narodil, ako poďakovanie za služby a spoluprácu. Pohár dozdobili v Sandrickej továrni strieborným exkluzívnym víčkom s banským motívom, aj so zlátenou gravírovanou iniciálou vo vnútri.
Ktože ho dnes vie, ako a prečo sa dnes už storočný krígeľ dostal po roku 1992 do rakúskeho starožitníctva?
Možno by jeho cesty a osudy počas tých 93 rokov boli ešte
zaujímavejšie ako celé toto pojednanie. Keby tak ten krígeľ vedel rozprávať!
Ako som uviedol, nemôžem vylúčiť, že takýchto Gerambovských krígľov bolo vyrobených viacej, preto že významných banských, úpravárenských a strojárskych vedcov sa vtedy v tejto časti slovenska vyskytovalo niekoľko. Kto vie?
Možno sa ešte nejaký veľmi podobný
pivný krígeľ s inými iniciálami na vnútornej strane víčka ešte niekde
objaví.
Ako zvykne písavať moj obľúbený historik na záver svojich kapitol: „Je však možné že to bolo všetko úplne inak... „
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Text copyright: K. Ivan Apríl-Máj 2017
Vyššie uvedený text je autorským dielom a duševným vlastníctvom autora. Je možné ho citovať a používať ako podklad na ďalší výskum. Nie je možné kopírovať ho alebo zverejniť v tlačovej forme bez predchádzajúceho požiadania a písomného súhlasu autora. Je zakázané kopírovať ho bez uvedenia autorstva alebo vydávať ho za svoje vlastné dielo.
Vyššie uvedený text je autorským dielom a duševným vlastníctvom autora. Je možné ho citovať a používať ako podklad na ďalší výskum. Nie je možné kopírovať ho alebo zverejniť v tlačovej forme bez predchádzajúceho požiadania a písomného súhlasu autora. Je zakázané kopírovať ho bez uvedenia autorstva alebo vydávať ho za svoje vlastné dielo.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Použitá literatúra a pramene:
Reiner Slotta a kolektív
: Bergwerke auf Glas :Katalóg rovnomennej výstavy Deutsches Bergbau-museum
Bochum, vyd Deutsches Bergbau-Museum Bochum 2003, ISBN 9783937203027 strany
137- 140 – údaje o pivnom krígli, fotografie krígľa
Marián Lichner a kolektív: Osobnosti Banskej Štiavnice , vyd. štúdio Harmony 2006, ISBN 80-89151-12-4. strana 142, (údaje o E. Hermannovi)
Pavol Dobšinský: Prostonárodnie obyčaje, zvyky a povery na : http://zlatyfond.sme.sk/dielo/158/Dobsinsky_Prostonarodnie-obycaje-zvyky-a-povery/2
Informačný leták Sklárne Harrachov
Obrázok mince
z www.zlatakoruna.cz
Kto sa chce dozvedieť viac, tu sú internetové linky:
http://shop.joska.com/Glaeser/Bierglaeser/2/
Ja si myslím, že pán Slotta dôkladne neprezrel punc. Na takýchto zákazkových korbeloch, ktoré zrovna ja zbieram, je punc často čitateľný až po vytiahnutí spojovacieho kolíčka a sňatím dole celého deklíka. Mimochodom, keď sa pozriem na foto celého kríglika, marí sa tam čosi aj iné ako značka S. Dosť pochybujem, že by niekto vyrobil takto luxusný zákazkový pohár bez toho, aby ho označil platným štátnym puncom a to v období okolo roku 1900. S je len značka výrobcu, nie je to punc. A práve platný štátny punc by dosť pomohol rozriešiť dilemu, či deklík naozaj vyrobili v Hodruši:-) Ešte dodám, že napríklad dovozový Rakúsko uhorský punc AV je tak malý, že na niektorých kríglikoch som ho hľadala až stereomikroskopom.
OdpovedaťOdstrániťÁno, súhlasím, je to celkom dosť dobre možné.
Odstrániť