Podstrešník z domu bratov Kochovcov

Táto rada blogov sa venuje drobným a menším hnuteľným aj nehnuteľným pamiatkam pochádzajúcim z Hodruše-Hámrov a Kopaníc.

Jednou z mnohých Hodrušských pamiatok, o ktorých sa ešte takmer nikde nepísalo, je aj maľovaný podstrešník z domu bratov Kochovcov v Banskej Hodruši. 

Ako by som podaktorých počul: Čo to podstrešník je? 

Ak ste hneď začali gúgliť, asi ste sa veľa nedozvedeli.
Gúgoľ pozná slovo "podstrešník" len ako údajnú alternatívu názvu lastovičky, ktoré vraj ako jedno zo slov najslovenskejších vymysleli jazykovedci z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra. Je to taká "vtákovina" , ale v skutočnosti je to hoax, rovnako  údajné akademické novotvary ako "hovník" alebo "vopcháčik". Jazykovedci nové "slovenskejšie" slová pre existujúce predmety a živočíchy či potraviny nevymýšľajú.

Google Vám v tomto nepomôže.
Podstrešník /zástrešník je totiž miestne nárečové slovo, označujúce prvok strechy - polkruhovú doštenú plochu - podbitie ozdobného polkužeľovitého ukončenia presahu štítu sedlovej - spravidla šindľovej strechy. Odborníci na krovy starých stavieb a pamiatkári miestny názov "podstrešník" poznajú skôr pod názvom kukla . 

Kukla je odborný názov pre ten polkužeľový presah vrcholu štítu strechy. Ak sa pustíte do gúglenia "kukly" a "štítu"  ako ja, vyhodí vám systém spústu obrázkov kukiel a štítov - lenže takých tých zváračských. 

  

Nebohý pán Priesol o podstrešníku  z domu Bratov Kochovcov vedel už dávnejšie, preto že mi pri príprave svojej prvej významnej monografie "Najstaršie dejiny obce Hodruša-Hámre", ktorá vyšla v roku 2005, zaslal jeho fotografiu vo Worde s tým aby som mu preložil staronemecké nápisy, namaľované na Kochovskom podstrešníku.  To som po roku 2000 urobil, ale stať o Kochovskom podstrešníku sa na koniec do Hodrušských monografii Ing. Priesola nedostala.

 Ocitla sa tam len zmienka, ale zrejme nedopatrením s chybným vročením podstrešníka 1672 v Najstarších Dejinách, ale v monografii Banská Hodruša už správne s rokom 1793 . Preto si o tomto podstrešníku povieme viacej.

Asi bude najlepšie, keď si Kochovský podstrešník- jeho podbitie - najprv prezriete na fotografii.

Kochovský podstrešník/zástrešník v reálnych farbách

Podstrešník je súbor drevených tenkých dosiek orezaných do polkruhu, drevo podstrešníka z Banskej Hodruše je pravdepodobne z červeného smreku. Kochovský podstrešník je pomaľovaný farbami s baníckymi symbolmi - mlátkom a želiezkom, letopočtom 1793 , výjavom cesty s lesným porastom a mestskou bránou, korunou a menom Samuel Koch . Po obvode je dvojriadkový súbor horšie čitateľných nápisov v starej nemčine.

Keď som prekladal nápisy, musel som viaceré chýbajúce písmená  na mnohých miestach doplniť, pohrať sa s kontrastom aby sa to vôbec dalo prečítať.

Tu je obrázok zástrešníka so zvýšeným kontrastom a posunutými farbami 

 Vedľa mena Samuel Koch je upresnenie dátumu: 1. Júna 1793.

Nápisy po obvode polkruhu sú parafrázované úryvky z jednej z hlavných kresťanských  modlitieb: Otčenáša. , hlavne stredná časť : "Nech sú naše srdcia otvorené, chlieb náš každodenný daj nám dnes  na tomto mieste, ochraňuj nás , daj nám zdravie atď. 

Ak to chcete v staronemčine tak na vonkajšom kruhopise sa uvádza " .. an diesen Ort, frid und Gottseligkeit... habe Sgenug in Ewigkeit.... gib mir mein teglich brod und Gesundheit.." 

Vnútorný kruhopis uvádza: "Stet off Leidviel.. stets meinen Segen ein so viel... reich und..."   

Nápisy na podstrešníku v podstate žiadajú Boha o ochranu domu a jeho obyvateľov, zdravie a božie požehnania - samozrejme aj pre majiteľa domu Samuela Kocha z 1. Júna 1793.

Kto podstrešník pomaľoval, to nie je známe.
V oblasti vtedajšieho mesta Štiavnice v 18. storočí pôsobilo viacero školených aj laických maliarov, ktorí okrem obrazov maľovali často aj strelecké terče pre miestne strelecké spolky domobrany  v Hodruši a Štiavnici.
Je možné že toto je jeden z ich vedľajších výrobkov. 

Teraz je snáď  treba povedať si niečo o Hodrušskej rodine Kochovcov.

Je tak trochu paradoxom, že v literatúre o Štiavnici nájdeme o rodine Koch strašne málo.
Na druhej strane hôr v Hodruši skoro všetci starousadlíci vedia aspoň to, že Kochovci boli miestni hrdinovia, symboly odporu voči Štiavnici, vedúci niekoľkých vzbúr hodrušských baníkov, a že ich dom, ktorý je Národnou Kultúrnou Pamiatkou, je pod miestnou školou - meštiankou.

Čitateľom monografii Ing.Priesola a mojich blogov je známe, že napriek mnohým , niekedy aj násilným pokusom o osamostatnenie sa  Hodruše od mesta Štiavnica bola Hodruša "od nepamäti" takzvanou "vysunutou ulicou" alebo "vonkajšou štvrťou" mesta Štiavnica až do roku 1972, kedy získala prvý oficiálny štatút samostatnej obce.

Hodrušské bane boli vždy dostatočne bohaté na zlato a striebro, čo by bolo bývalo umožnilo tvorbu miestneho kapitálu a výber miestnych daní ako základu fungovania samostatnej obce či mestečka. Lenže vlastníci baní a lesov zvaní ringbürgeri a waldbürgeri vždy sídlili v Štiavnici - za kopcom, a odtrhnutie Hodruše vždy buď sabotovali alebo priamo aktívne potlačili.
To isté platilo o erárnych (kráľovských) baniach - panovníci a kráľovné nechceli trhať majetok mesta Štiavnica.
Hodruša spolu s inými "vonkajšími štvrťami"  Štiavnice ako boli Vyhne, Piarg, Štefultov, boli takto vopred odsúdené na úlohu bohatých zásobární rudy a z nej vyplývajúcich peňazí -  boli akýmisi špajzkami vhodnými na vyberanie zisku, ktorý sa v nich tvoril,  mestom Štiavnica, ktoré ich držalo pod svojou "správou".

Mám za to - a historické dokumenty to potvrdzujú -, že Kochovci sa po hodrušských banských vzburách v prvej polovici 19. storočia stali v meste neželanými osobami, a mesto Štiavnica sa ako keby na Kochovcov pokúšalo zabudnúť. Preto je o Kochovcoch  minimum informácii aj v dnešných informačných zdrojoch Štiavnioce, snáď s výnimkou Banského archívu. 

Podľa priezviska Koch by sa dalo usudzovať, že pôvodne patrili Kochovci k potomkom nemeckých baníckych prisťahovalcov z 14-15. storočia, ale nateraz na toto konštatovanie nemáme dôkazy.

Zatiaľ najstaršou zmienkou o rodine Koch z "Štiavnice" je informácia z listín mesta Štiavnica od Viliama Čičaja v článku "Stredoslovenské meštianstvo a výtvarné umenie v období neskorého feudalizmu"  že - citujem" Zbierku 47 obrazov mal v roku 1786 aj kolársky majster v Štiavnici Ján Koch."  Môže sa zdať, že táto zmienka má malú vypovedaciu hodnotu.

Opak je ale pravdou.  

Zbierka 47 maľovaných obrazov Jána Kocha zo Štiavnice  v poslednej štvrtine 18 storočia svedčila o mnohom.
V tej dobe bolo vlastnenie obrazov  superluxusnou záležitosťou, vecou prestíže v najvyšších kruhoch.
Kolársky majster Ján Koch vlastnil zbierku, ktorá sa počtom obrazov vyrovnala a aj predčila niektoré zbierky obrazov  viacerých štiavnických valdbürgerov a ringbürgerov so šľachtickým pôvodom. Znamenalo to aj to, že Kochova rodina mala veľa peňazí nazvyš, a mala značnú prestíž v  miestnych umeleckých kruhoch. 

Kochovci museli vlastniť aj veľký meštiansky dom, s najmenej dvomi miestnosťami určenými na vystavenie toľkých obrazov.
Zatiaľ nevieme o tom, že by bol niektorý dom v dnešnej Štiavnici patril Kochovcom. V Hodruši však vieme o najmenej dvoch domoch, ktoré rodine Koch preukázateľne patrili.

Ďalšiu zmienku o rodine Koch nájdeme o 10 rokov neskôr, už priamo v Hodruši.
V roku 1795 kúpila Evanjelická Cirkev Augsburského vyznania  veľký meštiansky dom od Gottfrida Kocha v Hodruši a prispôsobila /prestavala ho na potreby evanjelickej modlitebne, preto že evanjelici boli po rekatolizačnom tlaku v Hodruši už takmer sto rokov bez Chrámu Božieho .

Bol to jeden z najväčších poschodových domov meštianskeho typu v Hodruši.
Jadro domu pochádzalo zrejme z konca 16 storočia.
 Náročky píšem o dome v minulom čase, preto že Kochovský dom - evanjelickú modlitebňu postihol osud podobný mnohých veľkých domov v Hodruši (Gerambovský dom v Jalšovej, dom ťažiarstva Nový Anton) . V 70tich a 80tich rokoch 20 storočia boli tieto rozsiahle  ťažiarske a meštianske domy už natoľko schátrané, že sa rozpadli a/alebo boli zbúrané po ťažkom poškodení.

 Môžeme oprávnene predpokladať, že Hodrušskí Kochovci boli evanjelického vierovyznania, preto že aj neskôr postavený evanjelický kostol stojí na Kochovskom pozemku

Pohľadnica historického jadra Banskej Hodruše s dvojicou domov rodiny Koch. Vedľa evanjelického kostola na ľavej strane je meštiansky dom Gottfrida Kocha prestavaný na evanjelickú modlitebňu. Na fasáde má modravú 1tku. Úplne vpravo dole na pohľadnici je menší vidiecky dom bratov Kochovcov  s domaľovanou červenou 2jkou na štíte. Z neho je podstrešník o ktorom je toto pojednanie  

Druhý Kochovský dom naproti cez ulicu v Hodruši - ten malý, dedinský, s podstrešníkom sa však našťastie, na rozdiel od veľkého meštianskeho zachoval dodnes.
Čím bol Gottfrid Koch, to nevieme.
Čím bol Samuel Koch, (možno syn Gottfrida) , to môžeme usudzovať z veľkého dominantného baníckeho znaku na maľovanom podstrešníku.

Najpravdepodobnejšie je, že Samuel koch bol banským technikom alebo banským majstrom v niektorom z veľkých banských závodov v Hodruši: Všechsvätých, Finsterorte alebo Florián-Jozefi bani .
Zdá sa, že známi Hodrušskí buriči Ján a Matej Koch, sú synovia Samuela Kocha.
Určite vieme, že Ján a Matej pracovali v baniach na vyšších postoch a vieme tiež, že bývali v dome Samuela Kocha.

Dom bratov Kochovcov v súčasnosti. Podstrešník alebo podbitie "kukly" je vpravo hore, nad satelitným tanierom. Foto K.Ivan

Je pravdepodobné, že bratia Kochovci mali aj nejakú formu baníckeho vzdelania na baníckom učilišti, ale nemožno vylúčiť ani to, že banícke skúsenosti získali prirodzeným vzdelávaním - od chlapčenstva mohli pracovať v baniach ako nosiči svetla, vody, neskôr nosiči rudy ako behači. Prinajmenšom je však z nasledujúceho zrejmé, že vedeli čítať a písať, čo v tej dobe konca 18 a začiatku 19. storočia nebolo bežné.

Dom bratov Kochovcov na zábere z roku 1950

Viac svetla zapojenia bratov Jána a Mateja Kocha do baníckych nepokojov v Hodruši  vnášajú  poznámky Ing. Priesola v monografii Najstaršie dejiny obce Hodruša-Hámre.

 Nebohý pán Priesol uvádza, že sa Kochovci zapojili do nepokojov na Hodrušskej bani Jozef v roku 1812 a roku 1813, ktoré vypukli v súvislosti s devalváciou meny drahotou, hladomorom a epidémiami . 

Svoj podiel na vypuknutí nepokojov na Jozefi banskom závode mala aj svojvôľa a zlé hospodárenie tamojšieho šichtmajstra, na ktorého sa baníci tiež sťažovali na Banskej Komore. 

V Banskom archíve sa pod inventárnym číslom HKG 2889 sa nachádza listina z  s podpismi Jána Kocha, Jozefa Neuschla a Franza Hetzlera, kde menovaní žiadajú v mene baníckej komunity o vyplatenie kompenzácie z prostriedkov banskej Bratskej pokladnice rodinám baníkov odsúdených za organizovanie vzbury , listina je datovaná 14. Augusta 1813.
 Peniaze z "brackieho" chceli pre rodiny odsúdených Samuela Rákoczyho a Juraja Foltána. Rákoczy a Foltán boli teda prinajmenšom spoluorganizátori štrajku a vzbury v roku 1813.  

Vyzerá to tak, že Ján Koch ešte v tej dobe nebol priamo odsúdený za nepokoje v rokoch 1812-1813, ale už v tom čase požíval spolu s Josefom Neuschlom značnú dôveru baníkov Jozefi štôlne.

Pán Priesol ďalej uvádza, že v Štiavnici  zrejme nepochodili, a tak sa so spísanými protestami  pobrali sťažovať Ján Koch, Neuschl a Hetzler priamo do Viedne na cisársky dvor.

  Po odovzdaní petície a žiadostí o drahotnú výpomoc na jedlo a ošatenie vo Viedni a návrate sa Kocha, Neuschla CK Komorský úrad v Štiavnici síce neodvážil dať zavrieť, ale preložil ich do baní Pacher štôlne - teda do Štiavnice - čo najďalej od Hodrušskej bane Jozef, a do kutacích baní roztrúsených po horách, pravdepodobne preto, aby nemohli poburovať Hodrušanov. 

Nepokoje hodrušských baníkov sa napriek týmto opatreniam banského eráru obnovili, a tento krát  už v čele nepokojov stáli priamo Ján Koch, Jozef Neuschl a Matej Koch a ďalší.

 Po potlačení štrajkovej vzbury roku 1815 cisárskym vojskom boli pochytaní organizátori vzbury- všetci z Hodruše - odsúdení banským súdom na žalár a tresty v Štiavnici.  Podľa listiny z roku 1815 , ič. HKG 2889 boli tresty nasledovné:  

·         -Ján Koch dostal 3 roky žalára, každého pol roka k tomu 25 palíc, a jeden deň v týždni bez chleba a bez vody

·         -Jozef Neuschl dostal 1 rok žalára, každého pol roka 25 palíc a jeden deň v týždni bez chleba a vody

·         - Matej Koch dostal 1 rok väzenia

·         -Alojz Haring dostal 3 mesiace žalára

·         25 palíc dostali:  Juraj Foltán a Samuel Rakoczy ( tí, čo bol v žalári za vzburu 1813) , aj Štefan Hatík, František Maruška,

·         po 20 palíc na dereši dostali: Andrej David, Martin Haňák, Michal Juraško

·         po 15 palíc dostali: Jozef Čuk, Andrej Lamper, Jakub Mergen, Michal Paholík

Kochovci a Neuschl boli po odpykaní trestu vykázaní z obvodu 7 banských miest a nikto ich nesmel prijať do práce. Je teda možné, že na nejakú dobu sa museli pretĺkať v iných povolaniach.

Zdá sa však, že to bratia Kochovci prestáli potrestanie bez väčších úhon na majetku. 

V ich dome neskôr sídlila hodrušská paličkárska škola a dielňa.

 Dnes je dom s popisným číslom 729 v súkromnej držbe a slúži ako rekreačná chalupa. Zástrešok má na južnej strane dodnes.

Podstrešník na dome Bratov Kochovcov ako ho v 50 tich rokoch 20 storočia odspodu odfotila Ester Plicková

Na chvíľu sa vrátime k motívom na ňom namaľovanom. 

V ľavej strane je namaľovaná brána mestského typu. Najviac pripomína dodnes zachovanú (jedinú súčasnú) Piargsku  bránu mesta Štiavnice. 

Či to je "Piarska" brána v stave z roku 1793 , alebo len fantazijné vyobrazenie maliara, to nevieme.

Edit Marec 2021:

Pri prehrabávaní sa digitalizovanými dielami slovenských múzeí na stránke Slovakiana som s prekvapením zistil, že veľmi podobný podstrešník má v depozite aj Slovenské Banské Múzeum v Štiavnici.

Vedú ho ale vo svojej evidencii ako "vývesný štít"  - teda niečo, čo vyčnievalo pri nejakom obchode do ulice, aby upútalo pozornosť okoloidúcich. 

Myslím, že sa personál SBM v klasifikácii tejto hnuteľnej pamiatky mýli. 

Podľa mňa je to podstrešník ako vyšitý, hoci som do marca 2021 nevedel, odkiaľ pochádza. 

Podstrešník zo zbierok Slovenského Banského Múzea , fotografia (upravená autorom) z portálu Slovakiana www.slovakiana.sk

Podstrešník  v zbierkach SBM je skromnejší čo sa týka výmaľby aj textov , ale skrížený mlátok a želiezko má namaľované väčšie než ten hodrušský, banácky symbol má aj okrúženie z vavrínových listov. 

Je o jedenásť rokov mladší, ako podstrešník Kochovský, 

Na tomto podstrešníku z múzea ja namaľovaný nápis 

Wivat Herr Ferdinand Konpas a ešte jedno nečitateľné slovo. Písmo je veľmi podobné tomu na Kochovskom podstrešníku, čo ma zvádza vysloviť hypotézu, že autorom oboch podstrešníkov by mohla byť rovnaká osoba umelca.

 

Tento podstrešník je z roku 1804, a medzi skríženými baníckymi symbolmi nemá kráľovskú korunu, ale fľašku. 

Pravdepodobne práve obrázok flašky zviedla múzejníkov k nesprávnemu zatriedeniu artefaktu.

 Bol Ferdinand Konpas krčmárom? Alebo prenájomcom liehovaru? Ak nebol baníkom, prečo má na podstrešníku banícke symboly? Ak baníkom bol, prečo tam má aj flašku? 

Po zverejnení a popise informácii o podstrešníku Ferdinanda Konpasa na facebooku sa aktivizovali dvaja amatérski genealógovia Jozef Čabáka a Ján Balkovič Chotárik.

Pohrabali sa v skenoch Hodrušských cirkevných matrík a dopátrali sa zaujímavých dát. 

Zápis z Hodrušskej rímskokatolíckej matriky o narodení a krste Ferdinanda Kompassa  z 25.Mája 1759. Otec bol František Kompass , matka Barbara Kompassová. Krstnými rodičmi bol Bernard Koch a Veronika Millerová od Juraja Čabáka: 

    Ján Balkovič Chotárik našiel v rovnakej matrike dátum narodenia a krstu Samuela Kocha zo dňa 25. Augusta 1751 , ako syna Bernarda Kocha a matky Alžbety Kochovej

 Samuel Koch bol teda o 8 rokov starší ako Ferdinand Kompas, naviac Bernard Koch , jeho otec , bol krstným otcom viacerých synov Františka Kompasa. 

Kruh sa týmto uzatvára, aj podstrešník Ferdinanda Kompasa, vedený ako "vývesný štít" v zbierkach SBM , má korene a vlastníkov v Banskej Hodruši. 

Kompasovci a Kochovci boli spriaznené rodiny, bývali obe v Hodruši. 

Samuel Koch si dal namaľovať podstrešník ako 34 ročný

Ferdinand Kompas si dal namaľovať podstrešník ako 45 ročný

Zaujímavé, čoho všetkého sa človek po čase, aj s pomocou iných, dopátra. 

 

Ešte malá poznámočka na záver:

údaje v knihách Ing. Priesola na stranách 49 a 50 a údaje uvedené v tomto blogu sa líšia v radení udalostí, číselných údajoch aj niektorých uvedených dátumoch. 

Som toho názoru, že by mali byť správne  uvedené tak, aký je dnešný stav poznania, 12 rokov po vydaní prvých monografii. Pán Priesol to však už nemôže urobiť, preto že nás definitívne opustil. Nič to však nemení na význame a obsahovej hodnote jeho diela. 

Česť jeho pamiatke a dielu.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Text  copyright K.Ivan november-december 2017 

Vyššie uvedený text je autorským dielom a duševným vlastníctvom autora. Je možné ho citovať a používať ako podklad na ďalší výskum. Nie je možné kopírovať ho alebo zverejniť v tlačovej forme bez predchádzajúceho požiadania a písomného súhlasu autora. Je zakázané kopírovať ho bez uvedenia autorstva alebo vydávať ho za svoje vlastné dielo. 

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Zdroje informácii a podklady 

Viliam Čičaj in zborník Banské Mestá na Slovensku, článok: Stredoslovenské meštianstvo a výtvarné umenie v období neskorého feudalizmu, vyd. Osveta š.p. Martin 1990 ISBN 80-217-0191-9 

Ing. Vít Priesol: Najstaršie dejiny obce Hodruša-Hámre , vyd. Aprint Žiar nad Hronom 2005 , ISBN 80-968914-5-6 str. 49-50

Ing. Vít Priesol :  Monografia Banská Hodruša, vyd Aprint Žiar nad Hronom 2010, ISBN 978-80-970413-3-5 , strany 67-68

Materiály výstavy Banského archívu z príležitosti Dňa otvorených dverí ŠÚBA   v Banskej Štiavnici September 2016 : fond HKG inventárne číslo 2889

Miloš Krchňavý a Vít Priesol: História sakrálnych objektov v obci Hodruša-Hámre, vydal r.k. farský úrad v Banskej Hodruši v roku 2008, ISBN 978-80-969959-5-8

portál digitalizovaných pamiatok Slovenského kultúrneho dedičstva www.slovakiana.sk 

Zistenia Juraja Čabáka a Jána Balkoviča z Hodrušskej rímskokatolíckej matriky z 18. storočia